MARGARÉTKA - DS ( denný stacionár )
Liečba detí s DMO reflexnou lokomóciou podľa MUDr. Vojty.
Detská mozgová obrna je stav, kedy určitým spôsobom došlo k poškodeniu mozgu dieťaťa či už v období počas tehotnosti matky, alebo počas samotného pôrodu, či po pôrode. S istotou môžeme povedať, že nemá genetický podklad. Liek na vyliečenie Detskej Mozgovej Obrny (DMO) neexistuje. Lieky, ktoré zväčša indikujú neurológovia sú na reguláciu svalového tonusu, alebo stimuláciu mozgu. Len v časnou rehabilitačnou liečbou môžme znížiť následky poškodenia mozgu.
DMO sa musí diagnostikovať čo najskôr! Preto je potrebné aby si rodičia všímali všetky odchýlky vývoja dieťaťa od prvého dňa života. Stalo sa, že matka ani do roka života dieťaťa nezistila, že je postihnuté. Každé dieťa od narodenia do 1 roka by malo absolvovať aspoň 8 - 10 prehliadok u pediatra. Ten, keď zistí odchýlku vo vývoji dieťaťa, pošle ho na odborné vyšetrenie k neurológovi, ktorý doporučí rehabilitačnú starostlivosť. Správne voleným rehabilitačným postupom môžeme znížiť následky postihnutia mozgu a u ľahších foriem vyliečiť až do úplného vyliečenia.
Zdravé dieťa nie je potrebné učiť otáčať sa na bruško a späť, sedieť ani chodiť. Pri správnej motivácii, hlasom matky, načahovaním sa za hračkou a podobne, všetky tieto prvky lokomócie sa dieťa naučí samo. Zdravé dieťa ma automatizovanú lokomóciu, ktorá je geneticky zakódovaná. Dieťa s poškodením Centralný Nervový Systém (CNS) ma blokádu lokomócie a tak si hľadá náhradné vzory. Čím ťažšie je postihnutie, tým je aj viac postihnutá hybnosť. Náhradný pohyb môže časom viesť k poškodeniu kĺbov, väzov, dochádza ku skráteniu svalov a šliach. Vzniká zmena ťažiska a tela a pohyb sa stáva namáhavým a neekonomickým. Preto je veľmi dôležité, kedy začíname s liečbou.
Najideálnejšie je začať s rehabilitáciou čím skôr po pôrode, kedy sa ešte nestihla vytvoriť patomotorika. Deti s postihnutím CNS diagnostikované a rehabilitačne liečené pred prvým rokom života majú najväčšie šance k úspešnej terapii. V rehabilitácii detí u DMO znamenala pomerne pekné výsledky Vojtova technika reflexnej lokomócie. Už samotný názov poukazuje nato, že nejde o žiadne cvičenie, ako mnohí uvádzajú, ale o reflexný aktivačný systém, ktorý pracuje na báze spätnej väzby.
Skladá sa z dvoch umelých vzorov lokomócie a to je Reflexné plazenie a Reflexné otáčanie. Tieto sa v normálnom vývoji dieťaťa celé nevyskytujú, iba jeho určité časti. V danej polohe reflexnej lokomócie Reflexné plazenie, alebo Reflexné otáčanie tlakom na určitých miestach na telíčku, alebo končatinách dieťaťa, ktoré voláme spúšťovými zónami, alebo aktivačnými bodmi, v danom smere posielame impulzy z periférie do mozgu, kde spätnou väzbou dochádza k zapojeniu drobných svalov madzi jednotlivými stavcami chrbtice, čím sa napne celý osový orgán, svalstvo trupu a končatín do lokomočného procesu. Podľa toho ako sa nám podarí zapojiť osový orgán, podľa toho vyzerá držanie tela a pohyb na akrách končatín.
Pre porovnanie si môžeme liečbu reflexnou lokomóciou prirovnať k činnosti počítača. Mozog - sťa počítač prijíma informáciu z periférie, ktorú spracúva a pošle späť do periférie. Ak je mozog značne poškodený, tak odpoveď bude slabá. Pri dodaní zlej informácie, bude aj chybná odpoveď. Preto je veľmi dôležité akú informáciu do mozgu dodávame.
V praxi to znamená, že fyzioterapeut, ktorý lieči Vojtovou metódou musí buť dobre vyškolený. Nestačí aby dobre ovládal techniku Reflexného plazenia, a Reflexného otáčania, ale musí mať dobré znalosti z reflexológie, patomotoriky a ontogenézy dieťaťa, musí si vedieť vyšetriť kvantitu a kvalitu vývojového stupňa dieťaťa. To znamená zhodnotiť vek, ktorý dieťa splňuje, ktorý nebýva zhodný s kalendárnym vekom, a zistiť najnižší možný pohybový vzor, čo je dôležité pre terapiu. Len vedomostne zdatný fyzioterapeut môže viesť rodiča dieťaťa s postihnutím CNS k úspešnej terapii.
Mnohí rodičia, keď napriek dlhým týždňom rehabilitácie nevidia výsledky, tak hľadajú rôzne alternatívne spôsoby terapie. Je to na škodu dieťaťa. Závisí od veľa faktorov, prečo sa výsledky nedostavili. Môže to byť značné poškodenie mozgu a jeho dráh, ďalej aj zle nastavená poloha dieťaťa a samotná aktivácia cez spúšťové zóny, ktorá nie je správne aplikovaná môžu viesť k nesprávnej odpovedi a takto sa provokuje patomotorika. Tiež vybavenosť spúšťových zón nie je u každého dieťaťa rovnaká.
Mnohí rodičia sa bránia liečbe Vojtovou technikou reflexnej lokomócie pre veľký plač a dráždivosť dieťaťa. Hovoria, že je to trápenie dieťaťa. Plač je zväčša vyvolaný fixáciou dieťaťa v nútenej polohe, hlavne fixáciou hlavičky, čo deti veľmi neznášajú. Ako plačú niektoré deti, keď sa im prezlieka košieľka cez hlavu. Plač však nesmie byť vyvolaný tlakom na spúštové zóny. Je veľmi dôležitý prístup k dieťaťu. Je nutné ho po aktivácii upokojiť, aby sa nestalo, že len čo dieťa položíme na cvičebný stôl tak začne hystericky plakať.
Nikdy nesmieme dieťaťu prejavovať ľútosť. S dieťaťom je potrebné pracovať nežne, jemne, ale v danej polohe ho držať pevne. Už samotná poloha zasiela impulzy do mozgu. Pri reflexnej lokomócii používame kombinácie spúšťových zón a predlžujeme čas svalovej kontrakcie nastavením odporu. Po vyvolaní aktivácia svalstva pretrváva asi pol hodiny. Preto je nutné opakovanie. Čím častejšie dráždime, tým je lepší výsledný efekt. Musíme si dať však pozor aj na dobu dráždenia. U malých miminiek je doba dráždenia 5 min. u batoliat sa stupňuje na 10 min. a u väčších detí od 20min. až pol hodiny. Po presiahnutí doby dráždenia nastane väčšia únavnosť svalstva a výsledný efekt je slabší.
Reflexnou lokomóciou môžeme ovplyvniť reč, ovplyvní sa dysartria u spastikov. Tiež pôsobíme na vegetatívny systém. Možeme odstrániť poruchu poloviny zorného poľa u hemiparetických foriem, vyrovnávame nesúmerný rast končatín pri paréze plexu brachiálneho a u hemiparetických foriem DMO.
Mnohí rodičia sa pýtajú, či sa Vojtovou technikou reflexnej lokomócie dajú liečiť deti s DMO staršie 6 rokov. Liečba je možná až do dospelosti. Je však závislá od rôznych faktov.V prvom rade je to vybavenosť spúšťových zón, ktorá je u každého človeka individuálna. Ďalej závisí na podmienkach v domácom prostredí, nakoľko ide o fyzicky náročnú terapiu, kde je niekedy nutnosť prítomnosti viacerých osôb pri fixácii dieťaťa v danej polohe. Keďže ide o dlhodobú terapiu, ktorá sa nemeria na dni, ale roky liečby, tak je nutné postupovať prísne individuálne. Liečba detí s DMO je náročná a dlhodobá a preto je veľmi dôležitá vzájomna spolupráca fyzioterapeuta a rodiča dieťaťa.
Úsmev dieťaťa a jeho plnohodnotný život stojí za všetku vynaloženú námahu.
Diplomovaný fyzioterapeut M.T.